Výlety
TIPY NA VÝLETY v okolí obce Šumiac
Detaily výletov
Kráľova hoľa
- Autom: nedostupné (dôchodci po dohode s Obecnym úradom)
- Bicyklom (ebike): 90 min
„Na Kráľovej holi stojí strom zelený, vrch má naklonený ku Slovenskej zemi.“ Vďaka slovenskej ľudovej pesničke poznajú Kráľovu hoľu nielen na Horehroní, ale na celom Slovensku. Strom, o ktorom sa spieva, na vrchole nenájdete, ani tu pravdepodobne nikdy nerástol. Výbornú turistiku však určite áno! Kráľovka ponúka za dobrého počasia vynikajúce fotogenické výhľady, tie patria medzi najkrajšie v Nízkych Tatrách.
Dobrá viditeľnosť dopraje pozorovať Slanské, Zemplínske a Chočské vrchy, nádherné Západné a Vysoké Tatry.
Kráľova hoľa sa nachádza vo výške 1946 m n.m., leží na hranici východného a stredného Slovenska a je najvyššou časťou východných Nízkych Tatier. Na vrchole a v okolí sa rozprestierajú alpínske lúky a kosodrevina.
V okolí Kráľovej Hole pramenia významné slovenské rieky, Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Aj preto dostala pomenovanie matka štyroch riek. Na vrchole je umiestnený betónový obelisk a od roku 1960 aj televízny vysielač. Lokalita je známa častou zmenou počasia a je tu takmer stále veterno. Nezabudnite si pribaliť vhodnú outdoorovú výbavu.
Z obce Šumiac ideme po trase Skalička – Chata pod Kráľovou hoľou – Kráľova hoľa (čas výstupu 3:30 hod., prevýšenie 1066 m) – modrá značka.
Obľúbená cyklotrasa z obce Šumiac vedie až na vrchol Kráľovky. Trasa prechádza po spevnenej asfaltovej ceste, má dĺžku 12 km a prevýšenie 1040 m.
Ďalšie fotky
Chmarošský a Telgártsky viadukt
- Autom: 15 min
- Bicyklom: 30 min
Priamo pod Kráľovou hoľou sa nachádzajú jedny z najkrajších technických pamiatok, akými sa Slovensko môže pýšiť. Dva mosty ako z iného sveta a k nim patriaci tunel ľudia poznajú pod názvom Telgártska slučka, Chmarošský a Telgártsky viadukt. Cez tieto technické pamiatky prechádza železničná trať Červená skala – Margecany, ktorej absolvovanie patrí k nezabudnuteľným zážitkom.
Ešte v 30. rokoch bolo spojenie medzi východom a zvyškom Slovenska na nedostatočnej úrovni. Existovalo len jediné železničné spojenie z Košíc, čo automaticky podnietilo výstavbu ďalších železničných tratí. Medzi nimi bola aj trať z Červenej skaly do Margecian.
Prestavať železnicu v okolí Telgártu však rozhodne nebolo jednoduché, v okolí je obrovské množstvo údolí, svahov, prudkých stúpaní a strání a vo finále sa rozhodlo, že bude najlepšie, keď železnica pôjde stále na rovnakej nadmorskej výške. Aspoň zhruba. Vznikli tak dva masívne viadukty, Telgártsky a Chmarošský viadukt a k tomu ešte aj Telgártsky tunel, známy tiež ako Tunel Kornela Stodolu. Dlhý je až 1239 metrov a z celej trate je najdlhším. Chmarošský viadukt je zas dlhý 113,6 metra, v najvyššom bode dosahuje 18 metrov.Celý „komplex“ je dlhý až 2,3 kilometra.
Krásny výhľad na Chmarošský viadukt si môžete vychutnať aj zo štýlovej kaviarne Café Depo.
Ďalšie fotky
Prameň Hrona a meandre Hrona
- Autom: 15 min
- Bicyklom: 40 min
Hron vyviera pri sedle Besník, pod úpätím majestátnej Kráľovej hole, v nadmorskej výške približne 980 m. n. m., pri hlavnej ceste asi 3 km od centra Telgártu. Rieka si razí svoju cestu celým regiónom a naberá prítoky z okolitých pohorí až do Banskej Bystrice, kde sa točí na juh. Rieka sa vlieva do Dunaja neďaleko Štúrova pri obci Kamenica nad Hronom. Meria tak neuveriteľných 298 km.
Samotný prameň je ohradený dreveným plotom. V areáli sa nachádza drevený prístrešok, v ktorom môžete okúsiť ako chutí rieka Hron. Popri popíjaní čistej osviežujúcej vody sa zapozerajte na krásnu prírodu, ktorá obklopuje tento rázovitý kraj. O tom, kde sa práve nachádzate a čo môžete v okolí objaviť, vás budú informovať osadené informačné tabule.
Náučný chodník Meandre Hrona dopĺňa sieť turistických trás a náučných chodníčkov pod Kráľovou hoľou. Jeho dĺžka 9 kilometrov je dostatočná na celodennú prechádzku popri ktorej objavíte nové doposiaľ nepoznané výhľady na okolitú prírodu. Prihovorí sa vám život lúk a polí, pričuchnete k reáliám miestnych poľnohospodárov aj k tajom prírodnej rezervácie meandrujúceho Hrona.
Ďalšie fotky
Norické kone na Veľkej lúke
- Autom: 10 min (len po rázcestie pod Javorinkou)
- Bicyklom: 30 min
Stredisko chovu koní Dobšiná je zamerané na chov chladnokrvných koní plemena norik muránskeho typu. Chov koní na OZ Revúca má vyše 50 ročnú históriu. Pôvodne sa tu choval hucul, potom jeho krížence a dnes čistokrvný norik. Chovateľsky najvýznamnejšie boli roky 1995 a 1997, kedy bol chov uznaný za šľachtiteľský a za génovú rezervu norika muránskeho typu. V roku 2002 dostal štatút chráneného chovu.
K žrebčínu vedú viaceré turistické a cyklo trasy z obce Muráň, Muránska Huta a Červená skala. Provizórne parkovisko, z ktorého vedie 5 km dlhá asfaltová cesta k žrebčínu, sa nachádza na rázcestí s. Javorinka pri ceste vedúcej z obce Červená skala na Muráň.
Kaštieľ a záhrady na Prednej hore
- Autom: 15 min
- Bicyklom: 35 min
Navštívte malebný rekreačný areál Predná Hora a nechajte sa zlákať okázalou krásou impozantného kaštieľa s rovnomenným názvom. Kaštiel Predná Hora je ukrytý uprostred lesa a okrem spoznávania histórie, je ideálnym miestom aj na relax v prírode.
Kaštieľ na Prednej Hore dal postaviť bulharský kráľ Ferdinand Coburg. Keďže bol vášnivým poľovníkom a prostredie Muránskej planiny bolo jeho srdcovkou, nechal si sem previesť aj poľovnícky zámoček, a to priamo z poľovníckej výstavy vo Viedni.
Oba objekty panovník využíval do r. 1944. Dnes v kaštieli sídli Ústav pre liečbu závislostí. Kaštieľ nie je prístupný pre verejnosť.
V neďalekom poľovníckom zámočku Coburgovcov je vystavená stála Expozícia Ferdinanda Coburga, ktorá je určená aj širokej verejnosti avšak iba po predchádzajúcej telefonickej objednávke.
Návštevníci môžu obdivovať autenticky zariadenú spálňu, pracovňu či kuchyňu kráľa. Pre deti je ako stvorená „prírodovedná miestnosť“, ktorá imituje slovenský les a umožňuje v ňom hľadať rôzne ukryté lesné zvieratká.
Prehliadka poľovníckeho zámočku je doplnená aj o pútavý slovný výklad a v prípade záujmu, si návštevníci môžu pozrieť aj krátky film „Panovník prírodovedec“.
Sysle na Muránskej planine
- Autom: 20 min
- Bicyklom: 40 min
Chcete vidieť sysle úplne zblízka a nakŕmiť ich? Neváhajte navštíviť unikátne Sysľovisko. Sysle obdivujte v lokalite Muránska planina – Biela voda. Aj my sa môžeme popýšiť tým, že sa u nás toto drobné chránené zvieratko vyskytuje.
Od marca do septembra sledujte roztomilých malých sysľov na Muráni, priamo pod Muránskym hradom. Keďže sú sysle poriadni spáči, celú zimu prespia v norách pod zemou. Pozorovať ich môžeme len počas dňa, po západe slnka zalezú hlboko do nory. Najaktívnejšie sú hlavne počas slnečných dní.
Výlet si určite naplánujte aj s deťmi. Malé chutné stvorenia sú zvyknuté na návštevy zvedavých turistov, pričom si ich môžete vyfotografovať aj nakŕmiť. Nemali by sa však chytať do rúk ani hladkať, pretože syseľ je zákonom chránené zviera. Sysľa pasienkového stretneme vo voľnej prírode len zriedkavo. Na Slovensku máme takéto špeciálne miesto, kde žije najpočetnejšia kolónia sysľov.
Ak chcete zažiť naozaj inšpiratívny a jedinečný zážitok, pozrite si sysľov na lúke pri Muráni. Tento výlet určite nebudete ľutovať. Neodporúčame návštevu Sysľoviska so psom.
Ďalšie fotky
Revúca a prvé slovenské gymnázium
- Autom: 30 min
- Bicyklom: 70 min
Prvé slovenské evanjelické gymnázium otvorilo svoje brány dňa 16. septembra 1862. Stalo sa prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Kvôli tomu jeho činnosť zabezpečovali len príspevky zakladateľov, podporovateľov a dobrodincov gymnázia. Počas jeho dvanásťročného trvania v ňom pôsobilo mnoho významných osobností literatúry, histórie či náboženstva, ako napríklad Ján Francisci, August Horislav Škultéty, Matej Nandrássy, či rodák z Revúcej Samuel Ormis. Výraznou postavou profesorského zboru bol Ivan Branislav Zoch, priekopník vo vyučovaní telesnej výchovy vo vtedajšom Uhorsku a autor prvej slovenskej učebnice fyziky pre gymnáziá. V roku 1868 sa tu konali prvé maturity v slovenskom jazyku. V roku 1874 ho uhorská vláda násilne zatvorila.
Dnes sa v priestoroch budovy prvého slovenského gymnázia nachádza krásne múzeum, ktoré ponúka pohľady do minulosti vyučovania na tejto významnej strednej škole. Okrem expozície sa môžete v turistickom informačnom centre dozvedieť viac informácií o meste a okolí, alebo si v Parku národovcov za gymnáziom vychutnať výbornú kávu v malej kaviarničke
Slavošovský tunel
- Autom: 60 min
- Bicyklom: 150 min
Slavošovský tunel je dlhý 2,4 km a vysoký 6 m. Na Gemeri spája Slavošovce a Magnezitovce, medzi okresmi Revúca a Rožňava. Nikdy nebol uvedený do prevádzky. Vedeli ste, že je najdlhším cyklotunelom v Európe a tretím najdlhším na svete? Prezývajú ho aj Tunel pod Homôľkou.
Začal sa stavať počas druhej svetovej vojny v roku 1941. Slávnostne prerazený bol na jar v roku 1944. Dostavanie tunela stratilo svoj význam koncom vojny a blížiacim sa SNP. Nakoniec nebol tunel nikdy používaný pre železničnú dopravu.
Našli sa aj odvážlivci, ktorí ho v minulosti využívali na skrátenie cesty do susednej obce. Prechádzka tunelom má svoje záhadné čaro a svojskú históriu. Tunel nie je osvetlený, je tu tma, vlhko, chlad a úplne ticho. Určite sa zíde čelovka, alebo baterka.
Odvážni návštevníci popisujú návštevu tunela ako silný adrenalínový zážitok. Je to skutočne neobyčajný pocit, ktorý stojí za to! Slavošovský tunel je voľne prístupný celoročne. Vstup je na vlastnú zodpovednosť.
Ďalšie fotky
Stratenský Kaňon
- Autom: 25 min
- Bicyklom: 50 min
Bezbariérový náučný chodník cez Stratenský kaňon sa nachádza približne 1 km od obce Stratená v Národnom parku Slovenský raj. Celá trasa chodníka je nenáročná po spevnenej asfaltovej ceste. Prechádza prekrásnou tiesňavou horného toku riečky Hnilec, medzi Dobšinskou Ľadovou jaskyňou a obcou Stratená.
Náučný chodník Stratenská tiesňava má celkovo 8 zastávok (náučných panelov) s minimálnym prevýšením, len okolo 11 metrov. Je súčasťou značenej turistickej a cyklistickej trasy.
Vhodný je pre turistov, cyklistov, ale aj pre hendikepovaných ľudí. Trasa chodníka vás prevedie kaňonom, v ktorom môžete pozorovať jaskyne, skalné dutiny, malé vodopády a krásu okolitej prírody.
Dozviete sa tu veľa zaujímavých informácií o miestnej flóre a faune, jaskyniach, ochrane prírody a histórii. Dĺžka celého kaňona je 1,1 km, prejdete ho približne za 25 minút.
Ďalšie fotky
Dobšinská ľadová jaskyňa
- Autom: 20 min
- Bicyklom: 40 min
Dobšinská ľadová jaskyňa, známa ako ľadový klenot svetového dedičstva, patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Určite vás uchváti unikátna výzdoba, vďaka ktorej bola jaskyňa zaradená do zoznamu UNESCO. Taktiež vás zaujme svojou jedinečnosťou, ktorou sa zaraďuje medzi najnižšie položené jaskyne sveta.
Vchod do jaskyne, oddávna známy ako „Ľadová diera“, sa nachádza vo výške 970 m n.m., na severnom svahu planiny Duča. Priestory od vchodu postupne klesajú, čo ma za následok studený vzduch a podchladenie priestorov. Nahromadený ľad, niekde až po strop, v nej vytvoril niekoľko obdivuhodných zaľadnených častí: Ruffinyho koridor, Zrútený dóm, Veľká a Malá sieň.
Dĺžka jaskyne dosahuje až 1483 metrov a priemerná teplota sa pohybuje od -3,9 do 3,5C. Teplé oblečenie odporúčame v každom ročnom období. Prehliadkový okruh má 515 metrov a v útrobách jaskyne strávite približne 30 minút.
Ďalšie fotky
Historická lanovka Geravy a planina Geravy
- Autom: 40 min
- Bicyklom: 90 min
Priaznivci “retro” jednosedačkovej lanovky z obce Dedinky na planinu Geravy v Národnom parku Slovenskom raji majú opätovne možnosť vývozu na planinu Geravy. Ide o slovenský unikát – poslednú funkčnú lanovú dráhu tohto typu. Návštevníci sa na nej môžu previezť každoročne od 1. mája do 31 októbra.
Spusteniu lanovky od roku 2018 predchádzali dôkladné rekonštrukčné práce a náročný byrokratický proces nevyhnutný k tomu, aby jej prevádzka spĺňala všetky platné normy, a zároveň aby čo najmenej zasahovala do prírodného prostredia národného parku, ktorým vedie. Financie na obnovu lanovky poskytol Košický samosprávny kraj, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Obec Dedinky.
Osobná visutá jednolanová dráha Dedinky – Geravy bola vybudovaná v rokoch 1968 – 1970. Jej celková šikmá dĺžka je 1951 metrov a prevýšenie 221 metrov. Prepravná kapacita lanovky predstavuje 270 osôb za hodinu pri maximálnej dopravnej rýchlosti 2,2 m za sekundu (7,9 km/h). Na lanovej dráhe je aktuálne inštalovaných 138 sedačiek s maximálnou nosnosťou 100 kg/sedačka. Jazda lanovkou v jednom smere trvá 20 minút. Lanovka bude za priaznivého počasia v prevádzke každý deň od 1. mája do 31. októbra v čase od 9:00 do 16:20 hod. (16:20 posledná jazda). Na bezpečnosť pri nástupe a výstupe budú v obidvoch staniciach lanovky dohliadať pridelení pracovníci.
Z dôvodu bezpečnosti prevádzkovateľ lanovky (Dedinky s. r. o.) stanovil obmedzenie prepravy, ktorá je umožnená iba osobám vyšším ako 125 cm. Deti mladšie ako 15 rokov, ktoré merajú viac ako 125 cm, sa môžu viezť iba zaistené fixačnými zariadeniami, ktorými sú vybavené niektoré sedačky, a len v sprievode dospelej osoby, ktorá za nich preberá plnú zodpovednosť.
Geravy je rozľahlá planina na juhu Slovenského raja s veľkým množstvom povrchových krasových útvarov, ktorej ohraničenie tvoria vrcholy Suchého vrchu, Červenej skaly, Holého kameňa a Gačovskej skaly. Tvorí ju súbor horských lúk a polianok s lesíkmi a hájikmi slúžiacimi ako úkryt drobnej zvery.
Severné svahy sú prevažne husto zalesnené, pozvoľne klesajú do dolín a tvoria záver doliny Bieleho potoka. Južné svahy strmými zrázmi padajú do údolia Hnilca.
